Budete mať prváčika?

Milí rodičia!

Predškolský vek je neopakovateľným obdobím v živote človeka. V tomto krátkom období života sa sformuje a utvorí 80 % inteligencie človeka. Dieťa sa naučí rozprávať. Získa základné poznatky, ktoré tvoria základ jeho ďalšieho vzdelávania. To, čo sa v rozumovej oblasti v tomto veku zanedbá, sa v neskoršom veku dobieha veľmi namáhavo, alebo sa to už nedobehne vôbec. Kvalita výchovy v predškolskom veku sa na úspešnosti v štúdiu prejavuje ešte v 18 roku života. Budúci prvák má do ZŠ prísť s určitými poznatkami. Škola ich systematizuje a rozširuje. V nej už nie je čas nato, aby vytvárala chýbajúce základné vedomosti detí.

Niekoľko mesiacov pred tým, ako sa z vášho dieťaťa stane prváčik, možno začínate prežívať chvíle naplnené pochybnosťami či dokonca obavami. Je moje dieťa pripravené na školské vzdelávanie, alebo treba požiadať o odklad? Nie je jednoduché zvyknúť si na to, že bezstarostné časy sa končia a nastupujú každodenné povinnosti, z ktorých časť dopadne aj na ramená vás dospelých. Ale možno váš šesťročný drobec už pozná všetky písmenká abecedy a vy vôbec nepochybujete, že v škole bude perfektný.

Lenže je naozaj pripravený zvládnuť odlúčenie od rodičov a spolupracovať s cudzou dospelou osobou? Vie sa zaradiť bez problémov medzi ostatné deti? Dokáže sústredene pracovať, je zručný pri narábaní s ceruzkou? Hovoríme o takzvanej školskej pripravenosti, kedy dieťa musí byť sociálne, emocionálne a kognitívne zrelé na zvládnutie požiadaviek vyučovacieho procesu.  

Školská pripravenosť  je pripravenosť dieťaťa na zvládnutie výchovno – vzdelávacích požiadaviek a nárokov, ktoré budú na dieťa kladené v školskom prostredí – v základnej škole.

Nie všetky 6-ročné  deti sú schopné v tomto veku zvládnuť nároky prvej triedy bez vážnejších problémov. Deti, ktoré rodičia nasilu zapíšu do školy môžu mať dokonca neurotické ťažkosti. Nebýva to však časté, pretože v materských školách pripravenosť detí najskôr posudzuje psychológ a vo veľkej miere sa na posúdení školskej zrelosti vášho dieťatka podieľajú aj pani učiteľky materskej školy, ktoré s vaším dieťatkom pracujú celý deň a veľmi dobre ho poznajú.

Pre deti, ktoré pravidelne navštevujú materskú školu je prechod do základnej školy oveľa jednoduchší, pretože v MŠ sa deti veľa učia, sú vedené k samostatnosti, k spolupráci, k tolerancii. V MŠ sa na elementárnej úrovni rozvíjajú ich kľúčové kompetencie, ktorými je determinovaná školská pripravenosť dieťaťa.

Posúdenie školskej zrelosti odporúčame zvlášť u –

• letných detí, narodených medzi májom a augustom pred šiestimi rokmi,
• nezrelých detí, neposedných, netrpezlivých = hyperaktívnych detí,
• detí, ktoré sa necítia dobre medzi deťmi, sú samotárske, uzavreté, precitlivené,
• detí, ktoré sú pohybovo málo obratné, alebo sú príliš malé na to, aby mohli sedieť v školskej lavici,
• predčasne narodených detí či takých, pri ktorých mali mamičky rizikovú graviditu,
• detí, ktoré navštevujú logopéda, alebo majú oneskorený vývin reči,
• dieťatka, ktoré veľmi nerado kreslí alebo má výrazné ťažkosti pri učení sa farieb, nezaujíma ho učenie ani veci okolo seba, nekladie otázky,
• alebo u dieťatka, ktoré sa z nejakých dôvodov málo zúčastňovalo na povinnej predškolskej príprave.

VIETE, ČO BY MALO VEDIEŤ DIEŤA, KTORÉ IDE DO ŠKOLY?

• malo by si pamätať  niekoľko básničiek a riekaniek, vedieť svoje meno, vek, poznať adresu, na ktorej býva;
• s pomocou názoru (manipulácia s predmetmi, hračkami) by malo sčitovať a odčitovať minimálne od 1 do 10; poznať čísla od 0 do 10 a vedieť určiť ich poradie; priradiť číslo (nie číslicu) k danému počtu predmetov od 1 do 10;
• orientovať sa v priestore, vedieť, kde je vpravo, vľavo, hore, dole, vpredu, vzadu;
• poznať základné farby a geometrické tvary;
• mať čistú výslovnosť a plynulo hovoriť, dieťa by nemalo mať problémy s výslovnosťou niektorých hlások, malo by vedieť vysloviť jedno a dvojslabičné slovo samostatne po hláskach, nezajakávať sa pri reči;
• plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo; porozprávať obsah krátkej rozprávky a porozumieť jej obsahu; vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách;
• odpovedať na otázky, keď sa ho pýtajú;
• nakresliť postavu primerane svojmu veku, ťahy kresby sú plynulé, línie pevné a neroztrasené, svalstvo ruky je pri práci uvoľnené. Dieťa vie nakresliť geometrické tvary podľa predlohy, vie vystrihnúť tvar podľa predkreslenej čiary;
• vedieť sa odlúčiť od rodičov, nemalo by mu robiť problémy 

AKO UĽAHČIŤ SVOJMU DIEŤAŤU ZAČIATOK ŠKOLSKEJ PRÁCE 

1. Vyžadujte od neho jasnú  a správnu odpoveď.
2. Veďte dieťa, aby pokojne a pozorne počúvalo rozprávky. 
3. Vyžadujte, aby reagovalo hneď na vhodne zadaný príkaz, dôsledne sledujte jeho splnenie.
4. Sústreďte dieťa na vykonanú  prácu a nedovoľte mu, aby sa zaoberalo vedľajšími činnosťami.
5. Zvykajte ho na to, aby dohralo začatú hru a  dokončilo  prácu.
6. Veďte ho k návyku, aby denne vykonávalo drobné domáce úlohy a práce.
7. Vyžadujte, aby si po hre upratalo hračky, po obede odložilo príbor a riad.
8. Naučte ho pozdraviť  sa, poprosiť, poďakovať, slušne sa správať k starším ľuďom.
9. Veďte ho k tomu, aby si pri hre a prechádzkach všímalo kvety, zvieratá, veci a zmeny okolo seba.
10. Veďte ho k návyku, aby chodilo v pravidelnom čase spávať, aby pravidelne vstávalo, stravovalo sa, zachovávalo hygienu, aby si vždy umývalo ruky pred jedlom a po návšteve WC.

                        DESATORO PRE RODIČA AKO UČITEĽA 

1. Pre dieťa je najdôležitejšie vytvorenie láskavej atmosféry – rodič by mal povzbudzovať, nie kritizovať. 
2. Rodič a dieťa musia spolupracovať, pričom rodič sa má prispôsobovať vo väčšej miere aktivitám dieťaťa.
3. Dieťa sa má čo najviac nachádzať v prostredí, kde sa niečo deje. Viac si zapamätá.
4. Dieťaťu treba klásť primerané ciele – úspech dieťaťa je preň najväčším pozitívnym ovplyvnením.
5. Rodič má pre dieťa používať predovšetkým pozitívne príklady.
6. Ak sa dieťa koncentruje na nejakú činnosť, rodič by ho nemal prerušovať.
7. Úlohy, hry a cvičenia treba často opakovať.
8. Dieťaťu je potrebné dávať užitočné úlohy.
9. Dieťaťu je potrebné venovať priamu pozornosť.
10. Rodič musí byť voči dieťaťu otvorený, musí pripustiť, aby sa dieťa ľubovoľne vyjadrovalo, bez obáv – k veci, aby chápalo, že rodič je v prvom rade jeho chápavým a tolerantným partnerom.

PaedDr. Čurillová Emília